close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

3. cast

21. prosince 2006 v 7:59 | nena a peta |  FF Nekonecny pribeh
3.cast
Konečne je ráno a ja môžem celučký deň stráviť s Tomíkom. Ach on je tak úžasný.....,,Lisa chod rýchlo do obchodu a kúp niečo čo sa dá jest nie ako minule ešte doma rozumieš?" kričala na mňa mama. Práve vstanem a už musím ísť do obchodu. Pomyslela som si ale nechcela som mame odporovať, lebo by už asi toho bolo dosť aj na ňu. Na tú včerajšiu noc asi len tak ľahko nezabudne. A po týchto myšlienkach som išla k svojmu ešte nevybalenému kufru a vytiahla odtiaľ nejaké handry. O chvíľu som už bola pripravená na hľadanie obchodu. Pri odchode mi ešte mama povedala: ,,A nikde sa netúlaj! Ja som nezabudla na včerajšok. Dnes máš domáce väzenie." Povedala mama prísne. ,,Ale mami ja...." bránila som sa. ,,Žiadne ale už som povedala nech si hneď tu" sprísnila mama ton hlasu. Čo sa dalo proti tomuto povedať? Nakoniec som zvolila ústup a iba som povedala ,,Dobre mami." A so smutnými očami som odišla. No ale čo keby som náhodou zablúdila? Pomyslela som si a hneď som mala plán. ,, Kde len bývajú tí Kalitzový? Do kelu aha tu je to." Nadávala som sama pre seba. Nahmatala som zvonček a zazvonila som. Hneď som počula ako sa niekto rúti k dverám a hľadá kľúče. Po chvíli sa v dverách zjavil Tom v peknom župane nádherne ružovej farby. Pri tomto pohľade som sa pustila do smiechu.
,,Čo sa smeješ ako zmyslov zbavená? Ani ja k tebe nechodím ráno." Okríkol ma ale môjmu smiechu som nemohla zabrániť.
,,Sorač ale máš cool župan." Ohodnotila som ho a vtedy ma smiech prešiel.
,,No pod ďalej čo potrebuješ?"
,,No vieš nemôžeme ísť spolu von, pretože mám zaracha."
,,No čo už a čo tak zajtra?" navrhol po chvíli. ,,Tu je moje číslo: 0904/325-562" a podal mi do ruky papierik. ,,Hm dík ja ti zavolám. Cavko." Rozlúčila som sa a na líce som mu vtisla sladký bosk. ,,Hm tak takéto gestá mi môžeš dávať aj častejšie." Usmial sa a dal mi tiež pusu, ale inú ako ja jemu. Asi dve minúty sme tam stáli a bozkávali sa, až kým nás niečo nevyrušilo. Bol to Bill, Ktorý sa na nás celú tú romantickú chvíľu pozeral.
,,Hej zalez buzerant a neotravuj." Vykríkol Tom a hodil do Billa hrsť kameňov na čo Bill rýchlo zavrel okno.
,,Ha a ty si mi hovoril, že si športové drevo. Veď hádžeš super. Priamo na ciel." A Tom sa pri tejto pochvale iba uškrnul.
,,Tom čo si mi to chcel včera povedať?" ,,Ale nič už si nepamätám no čo už moja skleróza opäť raz zapracovala." Ale aj tak som mu neverila, no nechcela som byt vtieravá, preto som sa rozlúčila a išla do obchodu. Po chvíli som to však vzdala ,lebo som ten blbý krám nemohla nájsť. No čo už zas ma mati rozbije...
,,Hej dávaj pozor ty debo!" zakričala som na neznámeho človeka, ktorý si práve dal takú námahu a do mňa pekne krásne vrazil, až som skoro odletela.
,
Čo chceš?" spýtal sa ma neznámi.
,,No ty si milý, že čo chcem? Akože ty si do mňa vrazil tak čakám aspoň prepáč." Povedala som ironicky.
,,Ha tak to sa načakáš. Lebo ja sa tebe nebudem ospravedlňovať."
,,Aký si len opovážlivý, veď počkaj......." ani som nestihla vetu dopovedať, a už začal jačať
,,No čo povieš to Tominkovi a ten mi strely facku?"
,,Ty poznáš môjho priateľa? Kto si? A odkiaľ ma poznáš?" síce to bolo veľa otázok na taký malý mozog ale chcela som to vedieť.
,,No jasné to si ty Bill čo ešte chceš? Žeby ti nestačilo to špehovanie čo si mňa a Toma pozoroval?" tak a teraz som už aj ja na neho kričala.
,,No jasné Tom má vždy všetko a ja nič. Prečo veď sme rovnaký. Čo ma Tom čo mne chýba? Povedal ti že ta ľúbi? Asi nie. Ja by som ti to vravel aj päťkrát za deň." Bill kričal a ja som tam iba stála a uvedomovala si ,že sa o mňa bijú dvaja chalani a ja si nemôžem len- tak vybrať.
,,Prečo si mi to nepovedal? Niečo nenaznačil? Ja ti nechcem ubližovať"!
,,Ale ubližuješ nám obom. Vieš preto som išiel za tebou aby som ti to povedal....no ale ty si si už asi vybrala. A nie mňa ,ale Toma." S plačom v očiach vravel Bill. Asi by som mal už ísť nemá to cenu. Nemám záujem na teba tlačiť. Zbohom navždy." A s plačom v očiach odišiel.
,,Počkaj!" zakričala som. ,,Nemôžeme byt priatelia?" spýtala som sa nesmelo, pretože som nepočítala s odpoveďou.
Bill sa otočil a riekol: ,,Dokiaľ si to neurovnáš v hlave môžeme byt priatelia a nebude to vadiť Tomovi?"
,,Neboj on nie je taký, myslím...." povedala som so smiechom.
,,No ale aj tak nechcem sa do vás moc miešať prepáč, ale už radšej pôjdem. Ahoj." A odišiel a nechal ma tam len tak stať s otvorenými ústami až mi skoro vypadla žuvačka. No čo už idem domov aj keď bez nákupu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama