Fans referujú, čo prežili s Billom & co.
Linda: Bill vonia ako bábätko!
Tokio Hotel a ja - to nebola žiadna láska na prvý pohľad. V ten deň, keď vyšiel ich
prvý singel "Durch den Monsun", som začala svoje vzdelávanie (alebo prax) ako advokátsky poradca. Z blázinca okolo skupiny som zaregistrovala len kúsok. Prvýkrát, keď som
v decembri 2005 ležala v posteli chorá a na VIVE videla koncert chlapcov, môj záujem
sa zväčšil. Billov hlas ma okúzlil, Tomov cool look ma upútal hneď.
Na internete som našla kontakt na iné fans a zohnala lístky na môpj prvý TH - koncert. 11.03.2006 to išlo ďalej: Videla som Billa a spol. v Oberhausen - jednoducho super.
Nasledovalo osem ďalších pokusov, kým som 05. júla mala neuveriteľné šťastie. Náhodou som bola s kamarátkou v Gelsenkirchen v hoteli Maritim, aby som tam vyzdvihla maminu.
Čo som nevedela - Toko Hotel tam boli kvôli ich koncetu, ktorý mal byť na ďalší deň, ubytovaní. Práve keď sme vošli do hotela, prešli chlapci okolo nás. "Musím sa narýchlo osprchovať, potom prídeme dole." povedal nám Bill a dodržal slovo: Po dvadsiatich minútach vyšli Tokio Hotel pred hotel. Bill bol nenalíčený, oblečené mal jenasy, hnedé kovbojské čižmy a cool klobúk.
Triasli sa mi kolená, ale Bill vtipkoval, dával autogramy a trpezlivo sa nechal fotografoval.
keď sme sa pri prvej fotke objali, cítila som jeho vôňu. Voňal úplne čisto ako bábätko a tak
trošku po mäte. O chvíľku nato prišiel Tom. Urobil zopár grimás, pozrel mi hlboko do očí a elegatne so mnou pózoval na fotkách. Tom voňal mužsky, za športovým deodorantom a cool sprchovým gélom. Nie je taký bojazlivý a neprístupný ako Bill, dovolí fans dostať sa k nemu bližšie.
Keď išli naspäť do svojich izieb, rozlúčil sa Tom úplne milo a mohla som mu a Billovi
dať bozk na dobrú noc na líce. Toto sa mi stalo! V ďalších mesiacov som strela chlapcov dosť často. Ale nikdy som kvôli tomu za nimi necestovala alebo čakala ich pred hotelom.
Tiež som neminula všetky peniaze na TH, alebo cestovanie - ako to robia iné fans,
považujem to za šialené a dosť smutné. Bola to len náhoda alebo kontakt s inými fans,
že sme TH na TV - shows a pred hotelmi stretli. Mimochodom nás skoro spoznali. Neoslovujú nás síce menami, ale Tom vie vždy presne , kde sme sa naposledy videli. Bill sa veľmi teší, keď mu donesieme sladkosti. Jeho obľúbené sú penové jahodové od Trolli (názov tých cukríkov,
keď ste videli reportáž z ich tourbusu, tak Bill ich tam jedol, pozn. keren). Keď mu ich donesiem, objaví sa na jeho perách sladký úsmev. Náš bláznivý výlet bol na konci novembra na koncert v Paríži. Bola to pecka! V Nemecku hrajú TH vo veľkých halách, ale tam hrali v menšom
klube s intímnou atmosférou. Mohla som plakať (význam je aj vrieksať, alebo kňučať) - také to bolo skvelé. Po show mi zapípal mobil - SMS od francúzskej fan. Prezradila nám hotel, kde sú. Tam sme mali smolu: kým sme prišli, bol Bill a spol už hore v izbe. Na ďalší deň pred
odchodom sme sa ešte zastavili pri tom hoteli. Náhodou stál Tom, Bill, Gustav a Georg
priamo pred hotelom a dávali autogramy. Spoznali nás a tešili sa, že sa znova vidíme.
Takéto momenty ma stále tešia. Jasné, že budem aj na Zimmer 483 Tour. Už teraz mám kúpené
lístky na tri koncerty a ostanem chalanom naďalej verná - až na koniec sveta.


Linda: Bill vonia ako bábätko!
Tokio Hotel a ja - to nebola žiadna láska na prvý pohľad. V ten deň, keď vyšiel ich
prvý singel "Durch den Monsun", som začala svoje vzdelávanie (alebo prax) ako advokátsky poradca. Z blázinca okolo skupiny som zaregistrovala len kúsok. Prvýkrát, keď som
v decembri 2005 ležala v posteli chorá a na VIVE videla koncert chlapcov, môj záujem
sa zväčšil. Billov hlas ma okúzlil, Tomov cool look ma upútal hneď.
Na internete som našla kontakt na iné fans a zohnala lístky na môpj prvý TH - koncert. 11.03.2006 to išlo ďalej: Videla som Billa a spol. v Oberhausen - jednoducho super.
Nasledovalo osem ďalších pokusov, kým som 05. júla mala neuveriteľné šťastie. Náhodou som bola s kamarátkou v Gelsenkirchen v hoteli Maritim, aby som tam vyzdvihla maminu.
Čo som nevedela - Toko Hotel tam boli kvôli ich koncetu, ktorý mal byť na ďalší deň, ubytovaní. Práve keď sme vošli do hotela, prešli chlapci okolo nás. "Musím sa narýchlo osprchovať, potom prídeme dole." povedal nám Bill a dodržal slovo: Po dvadsiatich minútach vyšli Tokio Hotel pred hotel. Bill bol nenalíčený, oblečené mal jenasy, hnedé kovbojské čižmy a cool klobúk.
Triasli sa mi kolená, ale Bill vtipkoval, dával autogramy a trpezlivo sa nechal fotografoval.
keď sme sa pri prvej fotke objali, cítila som jeho vôňu. Voňal úplne čisto ako bábätko a tak
trošku po mäte. O chvíľku nato prišiel Tom. Urobil zopár grimás, pozrel mi hlboko do očí a elegatne so mnou pózoval na fotkách. Tom voňal mužsky, za športovým deodorantom a cool sprchovým gélom. Nie je taký bojazlivý a neprístupný ako Bill, dovolí fans dostať sa k nemu bližšie.
Keď išli naspäť do svojich izieb, rozlúčil sa Tom úplne milo a mohla som mu a Billovi
dať bozk na dobrú noc na líce. Toto sa mi stalo! V ďalších mesiacov som strela chlapcov dosť často. Ale nikdy som kvôli tomu za nimi necestovala alebo čakala ich pred hotelom.
Tiež som neminula všetky peniaze na TH, alebo cestovanie - ako to robia iné fans,
považujem to za šialené a dosť smutné. Bola to len náhoda alebo kontakt s inými fans,
že sme TH na TV - shows a pred hotelmi stretli. Mimochodom nás skoro spoznali. Neoslovujú nás síce menami, ale Tom vie vždy presne , kde sme sa naposledy videli. Bill sa veľmi teší, keď mu donesieme sladkosti. Jeho obľúbené sú penové jahodové od Trolli (názov tých cukríkov,
keď ste videli reportáž z ich tourbusu, tak Bill ich tam jedol, pozn. keren). Keď mu ich donesiem, objaví sa na jeho perách sladký úsmev. Náš bláznivý výlet bol na konci novembra na koncert v Paríži. Bola to pecka! V Nemecku hrajú TH vo veľkých halách, ale tam hrali v menšom
klube s intímnou atmosférou. Mohla som plakať (význam je aj vrieksať, alebo kňučať) - také to bolo skvelé. Po show mi zapípal mobil - SMS od francúzskej fan. Prezradila nám hotel, kde sú. Tam sme mali smolu: kým sme prišli, bol Bill a spol už hore v izbe. Na ďalší deň pred
odchodom sme sa ešte zastavili pri tom hoteli. Náhodou stál Tom, Bill, Gustav a Georg
priamo pred hotelom a dávali autogramy. Spoznali nás a tešili sa, že sa znova vidíme.
Takéto momenty ma stále tešia. Jasné, že budem aj na Zimmer 483 Tour. Už teraz mám kúpené
lístky na tri koncerty a ostanem chalanom naďalej verná - až na koniec sveta.

